Obec Ardovo rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

  •  
  •  

 


História

Ardovo, ako malá obec leží na okraji Silickej planiny. Rozloha obce je 1150 hektárov (intravilán, extravilán).

Táto obec je známa v dejinách od roku 1240. V tom čase ako sídlisko bolo známe pod názvom ,,Erdő". Neskoršie malo toto sídlisko meno ,,Ordó", až na konci 13. storočia sa pomenovalo na ,,Pelsewecardó".

Voľakedy v katastri tejto obce sa nachádzala obec pod názvom ,,Stebvár". Tejto menovanej obce sa nachádza u nás už len rozloha, kde existovala.

Maďarský kráľ Vojtech IV. v roku 1362 s obcou Plešivec daroval aj obec ,,Erdő" rodine Bebekovcom. Naša obec je známa pod menom ,,Ardó" od roku 1472.

Od roku 1690 vlastníkom obce bola rodina Uzavova. Neskoršie rodina Thökölyova, Nyárova a Andrássyova.

Podľa kanonikavizitačných zápisníc z rokov 1803 až 1827 Ardovo bolo spojené s obcou Plešivec. Obec Plešivec dostala povolenie, že obec Ardovo bude ku nej patriť ako vysunuté sídlisko. 

V 17. storočí, keď Turci napadli naše územie, aj našu obec napadli, ktorú potom podpálili a vykradli. Znovaosídlenie sa uskutočnilo o jedno storočie pozdejšie. 

V roku 1781 cirkev vydala povolenie na založenie evanjelickej viery. Po povolení založenia evanjelickej viery občania sa rozhodli postaviť kostol. Základný kameň kostola položili 9. septembra 1787. Kostol bol dokončený v roku 1788. Veža ku kostolu bola postavená v roku 1920.

Ardovo patrilo ku maďarskému kráľovstvu až do roku 1921. Po ukončení 1. svetovej vojny a po podpísaní Trianonskej dohody našu obec, ako aj ostatné susedné obce oddelili od Maďarska a pripojili ku Československému štátu. Táto zmena ešte viac zhoršila živobytie občanom našej obce. Občania našej obce sa od začiatku zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, drevorubačstvom, pálením vápna a pastierstvom. 

Koncom roku 1890 v našom katastri dali do prevádzky baňu, z ktorej dolovali rudu, ktorá obsahovala zlato, striebro, platinu a olovo. Uvedenú baňu spravovala rodina Štajgerova a Hellerova. Z rodiny Hellerovej jedna členka rodiny je pochovaná v našom cintoríne. O existencii tejto bane v našom kastri svedčí aj stará štôlňa a základy strojných budov. Prevádzka bane bolo ukončená v roku 1943 nariadením tedajšej maďarskej vlády. Štôlňu zasypali a strojné budovy rozbúrali.

9. novembra 1938 naša obec zase bola pripojená k Maďarskej republike. V našej obci za 2. svetovej vojny boje trvali do konca 1944 až do 13. januára 1945. V tento deň obsadili našu obec rumunské a ruské vojská. Preto tento deň je považovaný ako oslobodenie obce od okupácie Nemcov, o čom svedčí aj pamätná tabuľa, ktorá je vyvesená na miestnom kultúrnom dome. V roku 1945 našu obec opäť pripojili k československému štátu. Od tejto doby aj naša obec bola riadená podľa nového politického systému.

V obci Ardovo existovala stále jednotriedna škola, v ktorej do roku 1945 sa vyučovalo s vyučovacím jazykom maďarským. Od roku 1945 sa v tejto škole začalo vyučovať s vyučovacím jazykom slovenským. K likvidácii tejto školy došlo v roku 1974. Od tejto doby deti navštevujú Základnú školu v Plešivci s vyučovacím jazykom slovenským i maďarským. 

Kultúrny dom v obci bol postavený v roku 1937.

V roku 1950 založili v našej obci Jednotné roľnícke družstvo. Po založení JRD väčšina obyvateľov našej obce odišli pracovať do okolitých závodov. Od tejto doby z finančnej stránky živobytie obyvateľstva bolo lepšie zabezpečené. Ľudia začali rekonštruovať staré rodinné domy a viacerí si už mohli dovoliť postaviť aj nové rodinné domy.

Od roku 1960 až po 1970 v katastri našej obce osadili dve vedenia ropovodu a štyri vedenia tranzitného plynovodu. Plynofikácia obce bola prevedená v roku 1997.

Po zmene politického systému v roku 1989 - socializmus na demokratický režim značne poklesla životná úroveň obyvateľstva aj v našej obci. Väčšina obyvateľov je nezamestnaných, žije zo sociálnej podpory.

V našej obci v minulosti existovali aj dobrovoľné organizácie ako Csemad, Zväz žien, Červený kríž, SZM, PO. Dobrovoľnú požiarnú organizáciu založili v roku 1928. V posledných rokoch naši požiarnici dosahovali veľmi pekné výsledky na obvodných a okresných súťažiach. 

V roku 1970 bola v našej obci založená obecná knižnica, ktorá fungovala až do roku 1989.

V súčasnosti naša obec má 163 obyvateľov.

Z kultúrnych pamätihodností v súčasnosti zaujme klasicistický evanjelický kostol z roku 1788, ktorý je vyhlásený za národnú pamiatku, bol postavený na staršom základe ako klasicistický tolerančný chrám bez veže. Veža bola pristavená v r. 1928. Jeho barokovo-klasicistický oltár pochádza z konca 18. storočia. Pri kostole sa zachovali základy starého múru zo 16. storočia. Barokovo-klasicistický oltár so vstavanou kazateľnicou bol zrekonštruovaný v roku 2004, je národnou kultúrnou pamiatkou. Organ z dielne Jána Fábryho bol v roku 2004 dovozený späť na svoje pôvodné miesto do Ardovského kostola. Kostol bol slávnostne znovuotvorený pri príležitosti II. Dní obce Ardovo dňa 18. 09. 2014. Zvláštnosťou nášho kostola je, že je majetkom obce.

V obci sa nachádza ,,Obecný dom ľudových tradícii - Máteov dom" postavený v roku 1852, ktorý je vyhlasený za národnu kultúrnu pamiatku. Tento tradičný sedliacky dom slúži ako múzeum tradičných historických náradí a nábytku, starožitností pochádzajúcich z obce. V tomto dome sa nachádzala aj tradičná pôvodná pec na pečenie chleba. V roku 2006 sa túto pec podarilo zrekonštruovať a jej slávnostné uvedenie do prevádzky sa uskutočnilo v rámci IV. Dní obce Ardovo dňa 16. 09. 2006. V súčasnosti táto obecná pec plne slúži svojmu účelu.

Úradné hodiny

Pondelok: 08:00 - 12:00     13:00 - 16:00
Utorok: Nestránkový deň
Streda: 08:00 - 12:00     13:00 - 16:00
Štvrtok: Nestránkový deň
Piatok: 08:00 - 12:00

Fotogaléria

Kalendár